Najkrajšia lienka

Bolo za päť osem, keď im Gibbs oznámil, že dnes im dáva pracovné voľno. Kate a Tony sa zbalili a šli domov. Vo výťahu sa Tony pýtal Kate:

„Kate ,máš už program?“

„Tony, práve sme sa dozvedeli, že máme voľno a ešte som nestihla nikomu zavolať, aby som zistila, či má niekto čas. Ale pochybujem, lebo voľno od Gibbsa dostaneme v takú dobu, keď sú všetci v práci alebo v škole a cez víkendy nás ťahá do práce. Niekedy ma to už dosť unavuje. Máš nejaký nápad?“

„No potreboval by som si kúpiť nejaké nové oblečenie, lebo všetko už mám zodraté alebo je mi to malé, rokmi pribúda aj svalstvo, no vieš ako to myslím a potreboval by som aj niekoho, kto by mi poradil a mám pocit, že ty sa v takýchto veciach vyznáš. A pokojne môžeme prejsť aj ženské obchody, to ti zase poradím ja,“ dopovedal s úsmevom.

„Dobrý nápad, aj ja potrebujem obnoviť šatník. Ale musíš mi niečo sľúbiť.“

„Čo?“

„Že sa mi nebudeš pozerať do kabínky, keď sa budem prezliekať. Jeden pohľad a končíme,“ zdvihla prst.

„Sľubujem.“

„Čestné skautské?“

 „Čestné skautské. Potrebujem ešte skočiť domov sa prezliecť o hodinu ťa vyzdvihnem.“

„Fajn a kam pôjdeme?“

„Do nákupného centra.“

„Tak zatiaľ ahoj!“

„Ahojk!“

Nasadli do svojich áut a išli domov.

O hodinu v Katinom byte.

„Cŕŕŕŕń!“

„Už idem,“ zakričala Kate a otvorila Tonymu s jedným okom nenamaľovaným a v župane.

„Sadni si do obývačky a ak chceš v kuchyni si niečo vyber na pitie.“ Tony vstúpil ďalej.

„Ale najskôr sa vyzuj! Nechce sa mi zase tepovať koberec.“

„Ja mám topánky čisté.“

„Dobre tak ťa tu cez víkend čakám aj s vedrom a kefkou a budeš tepovať.

Tony sa predsa len vyzul a prešiel ďalej. Nikdy si nevšimol, že jeho kolegyňa má takú zbierku lienok. Dokonca aj zapaľovač, hoci nefajčí. O 10 minút vyšla Kate zo spálne a bola oblečená a namaľovaná.

„Môžeme ísť,“ povedala a usmiala sa.

„Aká si pekná.“

„Ďakujem.“

Spolu vyrazili do mesta.

Obaja prešli mnoho obchodov a nakúpili to čo potrebovali a aj to čo nepotrebovali, ale určite sa to na niečo bude hodiť. Sadli si na lavičku a opreli sa chrbtami o seba.

 „Unavený?“ spýtala sa ho.

„Trošku a ty?“

„Príšerne, za chvíľu mi odpadnú nohy a som hladná, že by som zjedla aj svoju vlastnú ruku.“

„Tak ťa pozývam na dobrú taliansku pizzu k môjmu kamarátovi.“

„Súhlasím poďme.“

Prišli do útulnej, ale pritom honosnej reštaurácie.

„Poď niekomu ťa predstavím,“ povedal a zaviedol ju do kuchyne.

„Ahoj Enrico! Ako sa máš?“

„Ahoj Tony, dobre ako inak, všetko tu klape. Prišli ste sa najesť? A kto je táto mladá dáma, no tak predstav ma. Prezraď mi, kde si takúto kočku zbalil?“ Bol to malý zavalitý pán s kuchárskou čapicou a prekvapivo čistou kuchárskou uniformou.

„To je moja kolegyňa Kate Toddová a toto je môj spolužiak zo strednej Enrico Sodano.“

Enrico ju chytil za ruku a povedal :

„Come una bella donna come te, e tu non di notte? ( Taká krásna žena ako vy a nemali by ste večer čas?) ”

Kate sa na neho usmiala, keďže nerozumela.

„Enrico, toto sa nepatrí.”

„Čo povedal?” spýtala sa Kate.

„Ale nič, chceli by sme sa najesť, čo je dnes v ponuke?”

„Minestrone a lasagne.”

„Lasagne by som si dal a čo ty Kate? Aj keď Enrico robí najlepšiu pizzu v celej USA.”

„Zas to tak nemusíš preháňať,” zahanbil sa Enrico.

„Tak ja vyskúšam pizzu, špenátovú.”

„Usaďte sa hneď za vami niekoho pošlem.”

„Ďakujem ti Enrico, potom sa k nám môžeš pripojiť, dlho sme sa nevideli máme toho dosť čo prebrať.”

„Porozprávaš mi aj, čo sa stalo s Helen?”

„To radšej nie, to niekedy v súkromí.”

„Keď myslíš, ale určite sa pri vás ešte pristavím. Bon appetit.”

„Grazie,” povedali Tony s Kate a išli si sadnúť za stôl.

„Kate, nechceš ukončiť tento krásny deň pozeraním nejakého krásneho filmu? Mám teraz nový film Valentín a hrajú tam samí známi herci. Určite to bude baviť aj teba.”

„Výborne, tak taký si rada pozriem a máš doma popcorn? Nezastavíme sa ešte kúpiť nejaký?”

„No popcorn nie, ale mám Nachos. Bude stačiť?”

„Myslím, že áno.”

Dorazili k Tonymu a Kate si ľahla na sedačku, kým Tony doniesol Nachos a naštartoval DVD. Potom sa usadil v kresle. Film bol veľmi romantický, ale aj zábavný. Úplne na záver boli nevydarené zábery, na ktorých sa obaja dobre smiali, a keď sa dosmiali, pozreli sa na seba, Tony si presadol vedľa Kate a pomaly sa spolu pobozkali.

 „Tony, toto nemôžeme.”

„Teraz to nerieš,” povedal a pokračoval ďalej. Chcel ju začať vyzliekať, ale to sa Kate odtrhla.

„Nemôžeme, Gibbs nás zabije.”

„Ten sa to nedozvie, už tretí rok čakám na to kým sa na to odhodlám a poviem ti, že ťa milujem. Kate, toto si nedám nikým zobrať ani celou armádou Gibbsov.” Kate tieto slová strašne tešili, ale vedela, že to nie je správne.

„Tony aj ja ťa milujem a tiež som na to dlho čakala, ale náš vzťah, ak sa to teda dá nazývať vzťah, nemá žiadnu budúcnosť a prináša len samé nešťastie.“

„Mám ťa domov odprevadiť alebo pôjdeš sama?“

„Vezmem si taxík,“ povedala a vybehla z Tonyho bytu s plačom.

Na ďalší deň Tony prišiel zvyčajne o 10 minút neskôr. Mali nový prípad a Gibbs poslal Tonyho a Kate, aby to oznámili Dackymu. Tony nachvíľu zastavil výťah.

„Kate, viem že som sa včera správal ako blbec a za tieto tri roky som konečne zistil, čo v živote chcem,“ Tony si kľakol.

„Caitline Toddová, chceš sa stať mojou ženou?“ povedal a z vrecka vybral krabičku.

Kate si ju zobrala do rúk otvorila ju a v nej bol krásny strieborný prsteň a navrchu bola malá červenými swarovského krištáľmi vykladaná lienka.

„Tony, odkiaľ vieš, že milujem lienky?“

„Máš ich po celom dome.“

„Nemali by sme spolu najskôr chodiť?“

„Mne stačili tie tri roky, strávil som s tebou toľko času, že som dokonale presvedčený, že chcem s tebou zostarnúť.“

 „A čo Gibbs?“

„Ten určite nebude proti, tak už odpovedz prosím.“

„Áno, stanem sa tvojou ženou. A nielen preto, že táto lienka je najkrajšia z mojej zbierky.“

Potom nasledoval dlhý bozk. Zviezli sa dolu výťahom, zavolali Duckyho a prišli za Gibbsom.

„Čo vám to tak trvalo?“ Kate mu ukázala prsteň.

„No konečne, trvalo to dlhšie než som predpokladal.“ Sucho skonštatoval Gibbs. Tony s Kate sa na seba nechápavo pozreli a nastúpili do auta.

Minulosť nás nenechá

Sedela na jeho stole a premýšľala: „Nick?“

„Áno?“

„Musím mu to povedať,“

„Ale Sara, veď vieš, že ho nemiluješ. Alebo nie? Tak nad čím toľko uvažuješ? Miluješ ma viac ako jeho?“

Otočila mu hlavu, aby sa pozeral do jej očí: „Nick, milujem ťa viac ako kohokoľvek iného.“ Zoskočila zo stola a išla smerom k dverám.

„Nechceš, aby som ťa odviezol?“

„Nemusíš, pôjdem taxíkom.“

Tony sedel na gauči a chcel si ísť po ďalšie pivo, postavil sa a zrazu sa nemohol nadýchnuť, tak si sadol a pomaly sa rozdýchaval. V poslednej dobe sa mu to stávalo dosť často, no nechcel si to pripustiť. Opäť sa postavil, tento raz však opatrnejšie, prešiel k chladničke a začal mu vibrovať telefón.

„Prosím, Dinozzo!“

„Tony, musíme sa stretnúť v Jeffovom bare za 10 minút.“

„Dobre Sara, hneď som tam.“

Zložil, obliekol si, čo práve uvidel a vyšiel z bytu.

Sara vyšla z taxíka a zaplatila. Keď vstúpila do baru, Tony sedel na ich obľúbenom mieste a mal sklonenú hlavu. Prišla k nemu a videla, že niečo tuší.

„Ahoj Tony!“

„Sara, čo sa deje?“ Sara si sadla na stoličku a začala si prezerať nápojový lístok.

„Čo si dáš, ja mám chuť na niečo ostré, ešte sme neskúšali Smike kif, nie je naň vhodný čas?“

„Ja, nebudem piť, teraz na to nemám chuť, možno potom, keď mi povieš o čo ide.“

Pozrela sa mu do očí a nevedela, či mu to má povedať, no vedela, že sa musí už raz rozhodnúť.

„Ja-a-a-a...“

„Nič nehovor, viem čo sa deje.“

„Ty to vieš?“

„Áno, myslíš, že som až taký sprostý a nepoznal som, že niekoho máš? Som agent.“

„A čo teraz.“

„Nič, no dúfal som, že mi to aspoň raz vyjde, ale nepodarilo sa. Zostaneme aspoň priatelia, dohodnuté?“ povedal a natiahol k nej ruku. Na tvári sa mu rozľahol úsmev.

„Dohodnuté.“ Povedala celá šťastná a potriasli si rukami.

„Tak ja musím ísť domov, lebo som nevyspatý. Nechceš odviesť?“

„Áno, aj ja pôjdem už domov.“

Vyšli spolu z baru a nastúpili do auta, počas jazdy sa nerozprávali, iba Sara pískala country melódiu, čo hrala z rádia. Prišli pred Gibbsov dom a Tony zastavil.

„Nikde sa nesvieti.“ povedal.

„On bude v pivnici. Ďakujem ti za zvezenie. Nechceš ísť ešte na chvíľu do vnútra? Na čaj?“

„No dobre.“ Vystúpili z auta a zamierili do domu, ako čakali nikde nikoho len z pivnice sa ozýva typický škripot ručnej brúsky.

„Sadni si.“ Povedala a ukázala na gauč.

„Pomôžem ti radšej v kuchyni.“

„No dobre.“

 V kuchyni bol ešte riad z raňajok a na stole dnešné noviny. Tony si sadol za stôl a Sara otvorila skrinku, v ktorej bolo asi 20 krabičiek čajov.

„Máte peknú zbierku.“ Zhodnotil Tony.

„Milujem bylinkové čaje, dodávajú mi silu. Tak aký chceš?“

„Ak by bolo možné, tak prieduškový.“

„OK, hneď to bude.“ Sara pustila magnetofón a zapla kanvicu. V rádiu hrali Single Ladies od Beyoncé. Sara sa vlnila ako brušná tanečnica a Tony sa na ňu pozeral. Zrazu sa však potkla a letela k zemi. Tony ju včas zachytil, no hneď na to sa rozkašlal a musel ju pustiť. Ona už mala rovnováhu pod kontrolou a tak sa postavila a pomohla mu sadnúť si.

„Ďakujem.“ Poďakoval už mierne upokojený.

„Tony, čo sa ti stalo? Nemám zavolať záchranku?“

„Nie, však to bol len záchvat kašľu, nemávaš aj ty takéto záchvaty?“

„No mávam záchvaty, ale toto bolo niečo iné. Mal by si zájsť k doktorovi.“

„Tak ja k nemu zajtra skočím, spokojná?“

„Veď vieš, že zo zdravím sa nehazarduje.“

„Áno, ale aj tak ti hovorím nič mi nie je a už asi je ten čaj.“ Pripomenul Tony, keď videl ako kanvica píska o stošesť.

Sara vzala kanvicu a zaliala šálky s čajom. Jednu podala Tonymu a s druhou si sadla za stôl.

„Na zdravie.“ povedali naraz a štrngli si.

Keď Tony dopil čaj, tak sa zdvihol a šálku položil do drezu.

„Ďakujem, tak zajtra v práci.“ Tony pomaly odchádzal, ale Sara ho chytila za ruku a otočila.

„Nezabudni na tú návštevu lekára.“

„Neboj.“ Povedal a odišiel.

Sara už len počula škripot kolies a vybrala sa do pivnice.

„Ahoj tati!“

„Sara, kto to tu bol?“

„Tony, rozišli sme sa.“

„Aha, a čo tu teda robil?“

„Bol u nás na čaji.“

„Na čaj? A to ti mám veriť?“

„Ty vieš z nás lepšie odhadnúť, keď niekto klame. Dobrú noc.“

„Dobre sa vyspi, zajtra budeme mať ťažký prípad.“

„Ako vieš?“

„Cítim to.“

Sara sa len pousmiala a išla si pospať.

McGee stál pri Zivinom stole a nenápadne pokukoval po Tonym.

„Niečo sa stalo.“

„Rozišiel sa so Sarou.“

„A to ako vieš? Ona ti to povedala? Alebo on?“

„Nie, keď je človek takto smutný, tak ide o lásku a je to jediné, čo sa mu mohlo stať a okrem toho som raz Saru pristihla ako telefonuje s nejakým Nickom a znelo to dosť romanticky.“

„Ja si myslím, že vás do toho nič nie je.“ Povedal Gibbs za ich chrbtom.

„Dobré ráno šéfe!“ povedali súčasne.

„Dinozzo!“ Zakričal Gibbs.

„Áno, šéfe?“

„Šoféruješ!“

„A kam ideme?“

„Do New Yorku, vo výskumnom centre zabilo mariňáka.“

„Idem aj ja.“ Povedala Sara.

„Ale ja ťa nemôžem pustiť, ešte nie si právoplatný agent.“ Povedal Gibbs.

„No tak oci, veď vieš, že vždy dosiahnem, čo chcem.“ Sara urobila psie oči a Gibbs prevrátil očami a vybral sa k výťahu. Sara sa len pousmiala a všetci išli do výťahu.

V New Yorku sa mŕtvy mariňák nachádzal vo vákuovej komore, ktorá mala slúžiť, keď sa vo veľkej hĺbke pokazí nejaká súčiastka na opätovnú opravu.

„Ahoj Dacky!“ pozdravil Gibbs, keď prišli na miesto.

„Jetrho, ide o otrávenie jedovatým plynom.“

„No dobre, Ziva foť, McGee kresli a Tony, ty choď vypočúvať ostatných z jednotky.“

„A ja?“ opýtala sa Sara.

„Ty rob, čo chceš, ok?“

„Ale musíš so mnou začať rátať ako jednou z tvojho týmu.“

„Tak pomôž Tonymu.“

„Rozkaz, šéfe.“ Povedala Sara a odišla za Tonym.

„Tak ako ich budeme vypočúvať?“

„Sara, ty sa budeš pozerať ako ja vypočúvam.“

„Ale Tony, čo keby sme si ich rozdelili alebo sa zahrajme na dobrého a zlého policajta.“

„No dobre, budem vypočúvať a niekedy sa môžeš niečo opýtať, spokojná?“

„Áno.“ Povedala a chytila ho za ruku. Tony jej ju násilne pustil a zrýchlil tempo.

„Tony, ešte si sa cez to nepreniesol?“

Tony sa zastavil a sklonil hlavu.

„Vieš, pre mňa to nie je také jednoduché.“

„A myslíš, že pre ma áno?“

„Nechaj to tak, nechcem ti povedať veci, ktoré by som neskôr ľutoval.“ Zase ho zachvátil kašeľ a tak si sadol opatrne na trávu.

„Tony, že si ty nebol u toho lekára.“

„Nie, a ani sa tam nechystám. A nedebatujme tu už, musíme ísť pracovať.“

Po hodine sa vrátili do centrály a Abby už mala výsledky vzoriek, čo jej McGee poslal cez skener.

Gibbs zamieril rovno k nej.

„Ahoj, Gibbs.“

„Abbs, čo pre mňa máš?“

„No skúmala som tie vzorky, čo našiel McGee na zemi nič nezvyčajné, iba piliny zo železa.“

„A kvôli tomu si ma volala?“

„Gibbs, robíš ako keby si ma nepoznal, na dverách bol odtlačok, ktorý sa zhodoval s tým na gombíku toho námorníka.“

„A máš zhodu?“

„Nie, ale na tom odtlačku boli taktiež piliny.“

„A to nám ako pomôže?“

„No na tých pilinách boli stopy krému.“

„Abby, poď už k veci, lebo začnem byť zlý.“

„Ten krém je proti špeciálnemu druhu artritídy a ten má v New Yorku iba jeden človek, Nell Wiks.“

„Skvelá práca, Abbs, len popracuj na tom hlásení.“

„Jasné kapitán.“ Povedala a zasalutovala.

Ziva si išla pre kávu a pri automate stretla Tonyho.

„Viem, čo sa stalo, nechceš sa o tom porozprávať?“

„Ty o tom vieš?“

„Áno, asi pred dvoma týždňami som ju pristihla telefonovať s nejakým Nickom a neznela ako by jej ten chalan bol ukradnutý.“

„Takže ty si o tom vedela už dva týždne a nič si mi nepovedala? Vieš, čo? Ty.. ty zradkyňa. Choď naspäť do toho tvojho Mossadu. A poviem ti tajomstvo, nikdy sme ťa neprijali ako náhradu za Kate. Nie si ako ona a nikdy nebudeš.“ Povedal a odišiel na záchod.

Ziva sa oprela o automat a zosunula sa k zemi, pričom sa rozplakala.

„Ziva, čo sa stalo?“ išla okolo Sara.

„Tony.. ja.. nikdy nebudem náhrada za Kate, on.. povedal mi to.“

„Nepočúvaj ho! On bol do nej zamilovaný a teraz sa mu to vrátilo, keď som ho opustila. Nechcem si ani predstaviť, čo teraz prežíva. Keď ma naposledy odkopol nejaký chlapec, tak som si spomínala na svojich bývalých, ale to je normálne.“

„Takže je možné, že napadne aj Jen.“

„ Jen? Čo má ona spoločné s Kate?“

„S Kate nič, ona pred rokom mu pridelila tajnú úlohu, aby sa skontaktoval s dcérou jedného priekupníka zbraní. A on sa do nej zamiloval, ale keď sa Jean, tá dcéra dozvedela pravdu, tak ho odkopla a on sa vtedy úplne zmenil. Vlastne pred tým než ju spoznal bol úplný frajer, vzťah mu nevydržal viac ako týždeň, ale potom s ňou, on s ňou vydržal štyri mesiace a to pre neho bolo strašne veľké citové puto. A keď sa to skončilo, bol podráždený a smutný. Potom sa však vrátil k svojmu obletovaniu a krátkym vzťahom. Teraz si však prišla ty a on sa s tebou cítil podobne ako s Jean, teda aspoň si myslím, a tak ti začal dôverovať a ty si ho opustila.“

„A čo teraz? Mám sa k nemu vrátiť?“

„Nie, nerob to ak to tak necítiš, to by ho ranilo ešte viac ak by si sa pretvarovala, len to musíme pretrpieť.“

Ziva so Sarou sa vrátili do kancelárie. McGee robil niečo na počítači, ale okrem neho tam nikto nebol.

„Musíme naspäť do New Yorku, Abby zistila, kto je vrah. A kde je Dinozzo?“ opýtal sa Gibbs, keď vošiel do kancelárie.

„On si išiel po kávu.“ Povedal pohotovo McGee, keď Tony vyšiel z výťahu.

„Tony, si v poriadku?“ opýtal sa Gibbs. Tony sa na neho pozrel, ale bál sa pozrieť aj na ľavo od neho, lebo tam bola Ziva a Sara.

„Áno, môžeme ísť do New Yorku.“

Gibbs len zakrútil hlavou a vybral sa k výťahu.

„Chceme hovoriť s poručíkom Wiksom.“ Povedal Gibbs na vrátnici.

„Dobre, počkajte ho v miestnosti G8.“ Povedala mu jeho sekretárka.

„Dobrý deň, som poručík Wiks a vy ste?“ povedal a sadol si do kresla oproti nim.

„Gibbs, NCIS, toto je môj tým, Dinozzo, Davidová, McGee a Gibbsová.“

„A čo pre vás môžem urobiť?“

„Mám na Vás zatykač.“ Wiks sa nenápadne postavil.

„Môžem ho vidieť?“ Gibbs mu ho podával, keď ho v tom zhodil k zemi a Wiks vybehol von.

Tony a Sara sa po ňom rozbehli. Vbehol do vákuovej komory a Tony so Sarou samozrejme za ním. On to však len nafingoval a komoru uzavrel. Vonku ho už čakal Gibbs.

„Poručík Wiks, ste zatknutý.“

„No vidíte, ale Vaši agenti sa odtiaľ živí nedostanú.“

„Vy ste..“ Gibbs sa mu zadíval do očí, hodil ho McGeemu a vydal sa ku komore.

„Dinozzo, Sara, ste tam?“

„Šéfe, zožeň niekoho, tie dvere by sa dali odchýliť.“

„Vydržte to.“ Zakričal a vybehol na základňu.

„Sara, si v poriadku?“

„Nič mi nie je, ale ty nejako dychčíš.“

„Po behu je to normálne.“

„Lenže ty si chorý.“

„Nie som, som len vyčerpaný.“

Zrazu započuli Gibbsa:

„Tony, mám už niekoho, tak začneme tlačiť na jeden, dva, tri.“ Všetci zatlačili, dvere sa odchýlili a Tony prestrčil Saru von. Potom ich už neudržal, lebo sa rozkašlal.

„Tony, vydrž, neboj dostaneme ťa odtiaľ.“ Kričala Sara.

„Sara, si v poriadku?“

„Ja áno, ale Tony nie.“

„Neboj má tam dosť kyslíka, kým ho dostaneme von.“

„Ale on je chorý.“

„Ako chorý?“

„Máva záchvaty kašľu a nie sú to len z prechladnutia, je to niečo vážnejšie.“

Pribehol tam veliteľ a zadal kód. Dvere sa otvorili a pri nich ležal Tony v bezvedomí.

„Tony, počuješ ma? No tak Tony, preber sa!“ plakala Sara a snažila sa ho prebrať.

„Zavolajte záchranku!“ prikázal Gibbs.

Tá prišla behom niekoľko minút. S Tonym išli do nemocnice aj Gibbs a Sara. Na príme im dali dotazník, Gibbs ho začal vypĺňať a Sara im išla pre kávu. Za pol hodinu k nim prišiel doktor.

„Vy ste známy pána Dinozza?“

„Áno.“ Prikývli.

„Pán Dinozzo mal recidívu Y-pestis. Má dosť vážne poškodené pľúca a potreboval by transplantáciu.“

„Transplantáciu pľúc?“ spýtala sa Sara.

„No aspoň polovicu.“

„A to sa dá?“ opýtal sa Gibbs.

„No nie je to úplne bežná operácia, ale už sme tu mali viac ako 100 prípadov. Najrýchlejšie by sa to dalo od príbuzného.“

„Pokiaľ viem, tak je jedináčik a jeho rodičia zomreli.“ Povedal Gibbs.

„On, ale má sestru.“ Namietla Sara.

„To myslíš vážne?“

„Áno sám mi to povedal.“

„Takže to nebude problém?“ uisťoval sa doktor.

„No nevieme kde sa nachádza, ale zistíme to. Môžem ísť za ním?“

„To nemôžete, ale môžete sa pozrieť cez sklo.“

„Ďakujeme.“

„Poďte so mnou.“

Doktor ich zaviedol do nejakej miestnosti, v ktorej bola tma a veľké okno a za tým oknom boli samé prístroje, ktoré neprestajne pípali a od nich viedli hadičky k malej posteli uprostred, na ktorej ležal Tony. Bol veľmi bledý a v ústach mal strčenú akúsi trubicu.

Sara sa rozplakala a oprela sa o Gibbsa.

„Tati, ja ho milujem, a nikdy sa ho nevzdám. Nemala som ho nechať trpieť, čo keď teraz zomrie a ja sa mu už nebudem môcť ospravedlniť?“

„Neboj Sara, on to cíti, len mu to musíš stále naznačovať.“

„A ako?“

„No v modlitbách predsa.“

„Ďakujem. Ozaj kedy mal mor?“

„Bolo to 2 týždne pre Katinou smrťou, prišla k nám obálka. On ju otvoril a vdýchol biely prášok. Potom sme boli v izolácii, ale Tonyho a Kate zaviezli aj do izolačného strediska. Poslala to k nám matka ženy, ktorá si raz vymyslela, že ju znásilnili, a keďže blízko toho bola oslava absolventov akadémie, obvinila ich. Lenže testy ich očistili, ale ona ostala presvedčená, že to boli aj tak oni a chcela, aby si sme ho ešte raz vyšetrili. Tá žena však nebola znásilnená. Jej priateľ ju len zo srandy priviazal holú o posteľ a zrazilo ho auto, keď išiel po raňajky. Tak povedala mame, že ju znásilnili, lebo nemala odvahu povedať jej pravdu a jej mama mala laboratórium a tam ukradla mor a myslela si, že tak nechá niekoho trpieť. Ten mor však nemal ešte vyvinutú protilátku a bola len 15% možnosť uzdravenia. Tony si vtedy toho dosť prežil.“

„A teraz sa mu to začalo prejavovať.“

„Čo?“

„Včera, keď bol u nás na tom čaji, som sa potkla a on ma zachytil, lenže začal kašľať. A potom sa mu to stalo zas, keď sme mali ísť vypočúvať tých kolegov a potom v tej komore.“

„A prečo si mi to nepovedala?“

„Ja som ho posielala k doktorovi, ale on nechcel, prepáč mi to.“ A opäť sa mu rozplakala na pleci.

„Nechceš kávu?“

„Veľmi rada, ďakujem.“

Sara tam ostala sama, a keďže sa nikto nedíval, tak vošla za Tonym. Jemne ho chytila za ruku

a začala sa modliť.

Gibbsa už čakali ostatní.

„Jetrho, tak ako?“ spýtal sa Dacky.

„Tony má recidívu Y-pestis a potrebuje transplantáciu.“ Všetci na neho len neveriacky hľadeli.

„Idem po kávu, ide niekto so mnou?“

„Ja pôjdem.“ Ponúkla sa Abbs.

„Ja idem za doktorom.“ Povedal Dacky.

„Pán doktor Mallard, môžem ísť s Vami?“ opýtal sa Jimi.

„Samozrejme.“ Súhlasil Dacky.

„Ja pôjdem za Sarou.“ Povedala Ziva.

Nakoniec tam McGee ostal sám.

 „Vyzerá, zvláštne, akoby to ani nebol on.“ Povedala Ziva.

„Mám pre teba špeciálnu úlohu.“

„Akú?“

„Tony potrebuje transplantáciu a najlepšie by bolo pre neho, keby to bola jeho rodina a jeho jediná rodina je jeho...“

„Sestra.“

„Ty vieš, že má sestru?“

„No a ty nie?“

„Ja hej, ale tatino to nevedel.“

„Ok, idem a privediem ju aj na silu to ti sľubujem.“

„Ďakujem Ziva.“

Ziva odišla a Sara zase osamela.

„McGee, idem nájsť Dinozzovu sestru.“

„On má sestru?“

„To si nevedel?“

„Nie.“

„No, ja padám, Ahoj!“

„Čau!“

„Kam išla Ziva?“ spýtal sa Gibbs, keď už prišiel s kávou.

„Šla hľadať Tonyho sestru. Ty si vedel, že má sestru?“

„A ty snáď nie?“

„O čo sa jedná?“ opýtal sa Dacky za Gibbsom.

„Ale o nič Dacky.“

„Potrebujem s tebou hovoriť v súkromí, Jetrho,“

„Poď.“

Povedal a išli do výťahu a potom ho Gibbs zastavil.

„Tak o čo ide?“

„Tony je na tom veľmi zle.“

„Ale veď transplantujú mu pľúca jeho sestry a bude po probléme.“

„Záleží však aj na tom, kedy ich dostane a v akom budú stave a nie sme si ani istí, či mu bude stačiť len jedna polka.“

„Tak mu dáme druhú inú.“

„To je ako s topánkami, keď dostaneš jednu rovnakej veľkosti a druhú inej tak sa ti bude veľmi zle kráčať.“

Gibbs si prehrnul vlasy a pritom si vzdychol.

„Takže na koniec ho tá choroba dostane? Do ri*i.“ zanadával.

„Jetrho, upokoj sa, veď on prežije, ale nebude to plnohodnotný život. Už nebude robiť agenta, nikdy.“

„A myslíš, že mu to bude stačiť? Ja som tiež agent a radšej by som zomrel, než by som sa toho vzdal.“

„Ale do služby ho už pustiť nemôžeš.“

„Neboj sa to viem, ale neviem si Tonyho predstaviť v inej práci. Ale prečo je pre neho tá práca taká zlá? Myslíš, že v inej by si menej ubližoval?“

„Tak to môžeme vyskúšať, ale to riziko, ten neustáli tlak. Viem, že si z nich urobil úžasných agentov, ale sú stále pod tlakom a im to isto ubližuje.“

„Preto za to môžem ja?“

„Nie, môže za to jedine Lowelová.“

„No dobre nebudem sa s tebou hádať.“ Povedal a priviezol ich opäť hore.

V kancelárii zatiaľ Ziva hľadala najrýchlejšie ako vedela. Konečne ju našla, ale keď volala na dané číslo bolo zrušené. Tak hľadala ďalej a našla, že bola adoptovaná rodinou Quinovcov.

Našla ju ako Isabellu Quinovú a tak jej zavolala.

„Prosím.“

„Je tam Isabella Quinová?“

„Pri telefóne a kto volá?“

„Tu je Ziva Davidová, agentka NCIS, to je...“

„Viem, čo to je.“

„Takže Vás môžem nazvať Bella Dinozzová?“

„Čo potrebujete?“

„Váš brat je v nemocnici a potrebuje Vašu pomoc.“

„A čo mu je?“

„Má recidívu Y-pestis.“

„A čo potrebuje odo mňa?“

„O tom sa mi zle rozpráva do telefónu, nemohli by ste prísť do nemocnice na deväťdesiatu prvú? Aspoň na chvíľu?“

„No dobre o 15 minút som tam. Dovidenia.“

„Ďakujem Vám, dovidenia.“

Ziva zložila a celá natešená vybehla z kancelária a bežala do nemocnice.

„Kto to bol zlatko?“ opýtala sa pani Quinová.

„Musím ísť do nemocnice.“

„A na čo?“

„Za bratom.“

„Myslíš toho vlastného, toho.. Tonyho.“

„Áno, mami, tak ja idem, ahoj!“

„Maj sa zlatko.“

Keď prišla do nemocnice, sestra na príme ju poslala hore k ostatným. Keď uvidela ľudí sediacich na lavičke, opäť si spomenula na to, keď prišla do nemocnice a tam jej oznámili, že jej rodičia zomreli. Bolo to pred 7 rokmi. Vtedy na pohrebe sa poslednýkrát stretla s bratom.

„Dobrý deň, hľadám Zivu Davidovú.“ Ziva sa postavila.

„Prosím.“

„Ja som Isabella Quinová alebo Dinozzová.“ Všetci si ju hneď prehliadli.

„Ahoj, tak ja som Ziva a prosím ťa tykaj mi, toto je McGee, Jimi, Dacky, Abby a Gibbs.“

„Dobrý deň! Takže o čo ide?“

„Je tu rodina pána Dinozza?“ opýtal sa doktor.

„Ja som jeho sestra.“

„Môžete ísť k nemu.“

„Ďakujem.“ Povedala a doktor ju zaviedol do vnútra.

Pri Tonym stretla Saru.

„Ahoj!“

„Ahoj, ja som Sara.“

„Teší ma som Izzy.“ Povedala a pozrela sa na Tonyho, chytila ho za druhú ruku a dala mu na ňu pusu.

„Asi chceš byť teraz sama.“ Opýtala sa Sara.

„Iba na chvíľu, ďakujem.“ Povedala a Sara sa zodvihla a odišla.

„Tak veľmi si mi chýbal, prečo si nezavolal, prečo si sa niekedy nezastavil. Urobím pre teba všetko, čo sa bude dať, lebo ťa mám rada, veľmi rada. Pamätáš, keď sme boli na túre a ja som sa bála. Povedal si mi, že sa mi nič nemôže stať, lebo mám veľkého brata, ktorý sa o mňa postará. Ale keď som ťa najviac potrebovala, ty si neprišiel, prečo? Čo som také urobila? Iba som povedala, aby si sa o mňa postaral a možno aj to bol dôvod, ty si proste vtedy zabudol na mňa, pre teba existoval iba tvoj život. Ešteže ťa naši vydedili, nikdy by si nedokázal ani prstom pohnúť. Ale teraz tu ležíš a tak isto nehneš ani prstom a to k tomu nepotrebuješ ani peniaze. A práve preto by si mal vstať a ísť si so mnou po to bohatstvo. Mne je na nič. Ja nechcem mať zbytočne veľa peňazí uspokojím sa aj s málom a s poctivou prácou.“ Položila si hlavu na jeho ruku a nechala myšlienky ďalej prúdiť hlavou.

„Ahoj, všetci.“ Pozdravila Sara.

„Ako sa cítiš?“ opýtal sa Gibbs.

„Už lepšie. Ale ako sa musí cítiť Izzy.“

„Je to milé dievča, má šťastie, že nevyrastala s Tonym asi by ju pokazil.“ Zasmiala sa Ziva.

„Ale teraz jej niekto musí vysvetliť, čo od nej chceme.“ Povedal Dacky.

„Ja jej to idem vysvetliť.“ Povedala Ziva, vstala a odišla.

„Izzy?“

„Prosím?“

„Prepáč, že ťa ruším, ale potrebujeme vedieť, či nám, teda Tonymu, pomôžeš.“

„O čo sa jedná?“

„Potrebuje transplantáciu pľúc.“

„Aha a to mi zoberú jednu polovičku pľúc? Alebo ako?“

„Oni vám ju len vymenia, a každý z vás bude mať jednu silnú a zdravú a to tvoju a druhú chorú.“

„Mám už 15 nemusíš so mnou hovoriť ako s deckom, vyrastala som medzi dospelákmi a tak som sa naučila aj rozprávať. Proste mi chcete vymeniť jednu moju zdravú polovicu pľúc za Tonyho poškodenú polovicu.“

„Áno, presne tak. Ak máš nejaké otázky, tak choď za doktorom, vlastne aj tak musíš ísť za doktorom, kvôli vyšetreniam.“

„Ale musím doviesť rodiča, teda zákonného zástupcu.“

„Bolo by dobré, aby o tom vedeli tvoji... Ako ich voláš?“

„Ja ich volám normálne rodičia, už 7 rokov som Izzy Quinová a od vtedy som o sebe nikdy nerozmýšľala ako o Belle Dinozzovej. Ten život pre mňa skončil smrťou rodičov.“

„A Tony od vás odišiel po ich smrti?“

„Nie odišiel, keď ho rodičia vydedili, lebo videli, že by to s ním zle skončilo.“

„A vy máte veľa prachov?“

„No teraz ich mám len ja. Moji rodičia dostávajú z banky každý mesiac istú čiastku, aby z nej mali na mňa, ale nechcú im otvoriť to konto, lebo by ho mohli vyprázdniť a otvorí sa až po mojom dovŕšení 18 rokov.“

„To je múdre a Tony nedostane vôbec nič?“

„Od rodičov nič, ale možno mu dám ja, lebo ja nechcem žiť v prepychu a blahobyte. Vyskúšala som si to, ale nie je to moc pekné. Radšej budem zarábať normálne ako každý iný a tie peniaze budú záloha. Už som nad tým veľakrát uvažovala.“

„Ty si teda skromná, ale asi máš pravdu.“

„Idem teda zavolať mamu.“ Postavila sa a odišla na chodbu. Prešla okolo ostatných a zašla za roh.

„Tak čo?“ opýtala sa Abby, keď za Izzy vyšla Ziva.

„Pomôže Tonymu.“ povedala a začala sa tešiť a ostatný s ňou až na Gibbsa, lebo vedel viac ako ostatní teda až na Dackyho, ktorý im nechcel kaziť radosť.

„Išla zavolať mame, aby jej išla podpísať nejaké papiere ako zákonný zástupca.“

Keď Izzy dovolala prišla za ostatnými.

„Ja ti veľmi ďakujem a neviem, čo by som ti ešte mala povedať, niečo ti potom kúpim, pôjdeme spolu do obchodu. Platí?“ povedala Sara.

„Tak dohodnuté.“ Povedala a Sara ju objala.

„Aj ja ti veľmi ďakujem a potom sa k vám pridám.“ A takisto ju objala.

„Všetci ti veľmi ďakujeme, Tony je pre nás ako rodina.“ Povedala Ziva.

Gibbsovi zazvonil telefón a on si ho išiel vybaviť za roh. A potom sa vrátil.

„Máme prípad.“

„Tati, ja tu ostanem.“ Povedala Sara

„Dobre.“

„Aj ja tu chcem ostať.“ Oznámila Ziva.

„Ale mám málo agentov, musíš ísť, potom zase prídeš, ok?“

„No dobre, tak sa majte.“ Rozlúčila sa a všetci odišli až na Saru a Izzy.

Z výťahu vyšla Izzina mama.

„Ahoj zlatko, čo sa deje?“

„Mami, toto je Sara, Sara toto je moja mama.“

„Veľmi ma teší pani Quinová.“

„Pre teba som Andy.“

„Ja pôjdem na chvíľu za Tonym, aby ste sa mohli porozprávať.“ Povedala Sara a odišla.

„Tak, už mi to vysvetlíš?“

„No Tony má recidívu Y-pestis.“

„Y-pestis?“

„Pľúcny mor.“

„A ten mal kedy?“

„Asi pred dvoma rokmi, ale ide o to, že potrebuje transplantáciu.“

„Čo?“

„Neboj mami, mne sa nič nemôže stať.“

„Myslíš? A nemôžeš dostať aj ty ten mor?“

„Nie, ono to už nie je nákazlivé len budem mať jednu polku pľúc trošku horšiu, ale to nebude vadiť.“

„A chceš riskovať svoj život kvôli svojmu bratovi, ktorý si už 7 rokov nespomenul, že má sestru?“

„Áno, chcem. Už som nad tým rozmýšľala. Je to predsa len rodina.“

„No keď myslíš? Veď už si skoro dospelá. A teraz čo?“

„Musíme ísť za jeho doktorom nech urobí testy.“

„Dobre.“ Andy s Izzy išli teda za doktorom. Ten im vysvetlil všetko ohľadom transplantácie a rizikách, a potom urobil Izzy nejaké vyšetrenia.

Potom sa išli pozrieť na Tonyho a našli tam Saru ako ho hladí po tvári.

„Sara, ako sa má?“

„Nič nové, a vy?“

„Výsledky testov budú zajtra.“

„Nechcete sa ísť najesť? Pozývam vás.“

„Ja som hladná.“ Povedala Izzy.

„Ale ja už budem musieť ísť do roboty, tak sa majte.“ Povedala Andy, dala Izzy pusu a odišla.

„Tak poďme aspoň my dve.“ Povedala Sara a naposledy pohladila Tonyho.

Ráno čakala Izzy pred schránkou a nevedela sa dočkať, keď príde poštár, ktorý má priniesť jej výsledky.

„Dobré ráno.“ Pozdravil už od cesty.

„Mám tu doporučený list pre slečnu Isabellu Quinovú.“

„To som ja.“

„Tuto to podpíšte.“ Povedal a podal jej pero.

„Ďakujem, pekný deň.“ Strčil ostatné listy do schránky a odišiel k ďalšiemu domu.

Izzy vbehla do izby, sadla na posteľ a s očakávaním roztrhla obálku. Otvorila list a po prečítaní začala skákať po posteli. Zbehla dolu a mávala listom pred Andyninou tvárou.

„Mami, čítaj!“

„Isabella Quinová je vhodnou darkyňou pre Anthonyho Dinozza.“

„Nie je to úžasné?“

„Áno je a kedy chceš ísť do nemocnice?“

„Hneď ako sa pobalím.“ Povedala a bežala hore sa zbaliť.

Keď sa zbalila, zavolala Sare.

„Ahoj!“

„Ahoj, Izzy.“

„Výsledky sú pozitívne.“

„AAAA, to je úžasné, a kedy ideš do nemocnice?“

„Už, asi za 20 minút som tam.“

„Výborne, stretneme sa tam.“

Sara zložila.

„Mami, už som hotová.“

„Tak poď.“ Povedala a vyšla zo spálne. Nastúpili do auta a odviezli sa do nemocnice.

Na lavičke ich opäť čakal zástup ľudí.

„Ahojte!“ povedala Izzy.

„Ahoj!“ pozdravili ostatní.

„Tak toto je moja mama, mami toto je Abby, Dacky, Jimi, McGee, Gibbs a Ziva.“

„Veľmi ma teší.“

„Je tu už slečna Quinová?“ opýtala sa sestrička.

„Áno, tu som, môžeme ísť na to.“

„Drž sa, zlato.“ Povedala Andy a dala jej veľkú pusu.

„Budem mami.“

„Veľa šťastia.“ Želali jej ostatní.

Sestra ju zaviedla do nejakej miestnosti.

„Prezlečte sa! Za závesom nájdete pyžamo.“

„A nemôžem si dať svoje?“

„No teraz nie až po operácii.“

„Ok.“ Prikývla a začala sa prezliekať.

„Sara, už prišla Izzy, musíš ísť preč.“ Prišiel za ňou Gibbs

„No dobre, ešte sa s ním rozlúčim.“ Gibbs opäť odišiel.

„Tony, milujem ťa a nechcem ťa stratiť a práve preto by si mal nazbierať, čo najviac síl a zvládnuť to, dobre? Tak ja už idem, drž sa.“ Povedala a dala mu pusu na líce.

Do izby vošla sestrička a odviezla ho. Sara vyšla na chodbu a sadla si vedľa Gibbsa.

„Ahoj Andy.“ pozdravila ju.

„Ahoj Sara.“ Odzdravila a milo, ale netrpezlivo sa usmiala.

„Už som oblečená.“ Zahlásila Izzy zo závesu.

„Tak si poď sem ľahnúť.“ Povedala sestrička a ukázala na posteľ. Izzy si ľahla.

„Uvidím ešte Tonyho?“

„Nie, ale môžem Vás tam ešte na chvíľu zaviesť.“

„Ak by to bolo možné, potrebujem sa rozlúčiť.“

„Tak poďte,“ povedala a zaviedla ju do vedľajšej miestnosti, „ale iba na chvíľu.“

„Dobre,“ kývla Izzy a sadla si na kúsok postele, „Tony, ak to neprežiješ ty, tak nechcem prežiť ani ja. Pamätáš, keď si mi povedal to isté? Vtedy som mala asi 4 roky a visela som zo stromu nad priepasťou. Bola som neopatrná a teraz si zase ty, ten kto hazarduje zo životom. Čo ťa to napadlo stať sa policajtom. Riskovať každý deň život za iných? Veď ty si bol vždy sebecký a mal si ním aj ostať. Aspoň by si teraz neležal na tejto posteli a nepotreboval by si moju pomoc.“

„Slečna Quinová, poďte už prosím.“

„Veľa síl prajem.“ Povedala, pobozkala ho na líce a odišla si ľahnúť.

 „Ste pripravená?“ opýtal sa doktor.

„Áno, som.“ Povedala.

„Tak Vás teraz uspíme.“

„Dobre.“ Po pár sekúnd od pichnutia uspávacieho prostriedku spala ako zabitá.

Oboch ich zaviezli na sálu.

Ostatní sa zatiaľ presunuli na lavičku pred operačnou miestnosťou. Abby sa rozprávala so Zivou, Sara a Andy sa navzájom upokojovali, McGee vysvetľoval Jimimu niečo ohľadne počítačov a Gibbs sa rozprával s Dackym. 

„Idem pre kávu pridá sa niekto?“ opýtala sa Ziva.

„Pôjdem s tebou.“ Povedala Sara a pobrali sa spolu.

„Ozaj, Andy, akú pijete?“

„V pohode mi môžeš tykať a poprosím Neskafé bez mlieka a bez cukru, ďakujem.“

Prišli k automatu a Sara sa oprela o stenu.

„Si v poriadku?“ opýtala sa Ziva.

„Veľmi sa bojím.“

„On to prežije.“

„Ako si môžeš byť taká istá?“

„Poznám Tonyho, ten sa tak ľahko nevzdá.“

„Tak dobre.“

Zobrali kávu a vrátili sa naspäť.

Napätie by sa dalo krájať a ešte sa zväčšilo, keď okolo prebehla sestrička a v ruke niesla asi tri vrecká s krvou.

„Dacky, nemôžeš ísť zistiť, čo sa deje?“ spýtal sa Gibbs.

„Vyskúšam, ale nič nezaručujem,“ povedal a vstúpil do dverí, kam práve bežala sestrička s krvou.

Po 10 minútach vyšiel Dacky a všetci sa na neho pozreli ako na spasenie.

„Tony veľmi krváca a na chvíľu im aj odišiel, ale teraz žije.“

„A čo Izzy?“ spýtala sa Andy.

„Tej to ide výborne, vraj ju už len zašijú.“

Sara sa pustila do srdcervúceho plaču. Gibbs si sadol vedľa nej a objal ju.

„No tak, Sara, pššt, on to zvládne.“

„To hovoríte všetci, ale...ale vidíte, že nie je taký silný.“

Po 15 minútach vyšla z dverí sestrička, ktorá ťahala posteľ s Izzy.

„Izzy,“ povedala Andy a postavila sa.

„Teraz ju nechajte odpočívať, za hodinu môžete ísť za ňou.“ Povedala jej sestrička a odišla.

Andy si nahlas vydýchla a sadla si s úsmevom na lavičku, ale potom sa pozrela okolo a úsmev jej opadol.

Po ďalšej pol hodine bežala sestrička zase s krvou dnu.

„Mám DeJavu? Alebo tá sestrička opäť išla s krvou?“ opýtal sa McGee.

„Ďalšie problémy, ja už to neznesiem, musím sa ísť prejsť.“ Povedala Sara a zdvihla sa.

„Pôjdem s tebou,“ povedal Gibbs.

„Nie, idem sama.“ Odbila ho.

Vyšla z nemocnice. Vonku bolo typické aprílové počasie, snežilo, pršalo, fúkalo a svietilo slnko. Vybrala sa do parku a ani nevedela ako dostala sa až pred Jeffov bar. Vstúpila dnu a objednala si Mojito. Za ním ďalšie a ďalšie, až kým nezabudla na svoj hlavný problém. Zaplatila a vracala sa cez park naspäť. Po ceste sa ešte napila zo studničky a sadla si na zem. Začala hádzať kamienky do vody. Každý bol silnejší a silnejší až trafila divú kačku. Tá sa zdvihla a uletela. Postavila sa a kopla do zeme, pričom sa kamene rozkotúľali na všetky strany. Išla ďalej a pred sebou kopala do plechovky, ktorú našla na zemi.

„Môžete prosím prestať?“ opýtal sa mladý muž.

„Nemôžem,“ povedala opito.

„A prečo nie?“

„Lebo ma to baví.“

„Aha, a keď mňa bude baviť, niekoho biť, tak nemusím prestať?“

„Aj ja som niekoho zbila a možno aj zabila.“

„Prečo si to myslíte?“

„Lebo ja môžem za to, že teraz zomiera, ja som ho odkopla, ja som sa nepostarala o to, aby išiel k tomu debilnému doktorovi.“ Povedala a kopla do plechovky, čo najviac mohla. Tá dopadla až do vody.

„Nebude to až tak zlé, viem ako sa cítite.“

„Ako to môžete vedieť?“

„Mal som priateľku, bola mladá, krásna a bohatá. Začali sme spolu žiť v prepychovom byte. Od určitého času som si všímal, že bola podráždenejšia a ráno v záchode som nachádzal čiastočky nespláchnutej krvi. Začal som sa o ňu báť, a tak som ju nejedenkrát poslal k lekárovi no ona mi vždy povedala, nech sa do toho nestarám, a keď som jej to hovoril

5-6krát denne tak odo mňa odišla. Nechala mi byt a našla si nového priateľa a samozrejme, že jej otec kúpil nový byt. Po roku od nášho rozchodu som sa stretol s jej otcom a povedal mi, že zomrela na rakovinu močovodu. Odvtedy si vždy nadávam, prečo som nešiel s ňou k tomu doktorovi alebo prečo som ju tam nedoviezol na silu. Takže nie si jediná, ktorej sa to stalo.“

„Ja.. ja musím ísť do nemocnice. Ďakujem Vám,“ povedala a bežala.

Dobehla do nemocnice práve vo chvíli, keď vychádzal doktor z dverí.

„Pán Dinozzo prežil operáciu. Najbližších 24 hodín bude pre neho rizikových, ale potom by sa mal jeho stav stabilizovať. Tak ako predtým sa na neho môžete pozrieť cez sklo v tej istej izbe.“

„Ďakujeme.“ Povedal Gibbs.

„Pán doktor, môžem sa s Vami ešte chvíľu porozprávať?“ opýtal sa Dacky.

„Samozrejme, kolega.“ povedal doktor a odišli spolu do preč.

„Sara, kde si bola?“ opýtal sa Gibbs.

„Musela som niečo pochopiť.“ Povedala a išla za Tonym.

Ležal opäť v tej posteli, ale teraz bol iný. Bol bledší a mala taký pocit akoby sa usmieval. Síce nemal ústa v jeho typickom úškrne, no cítila, že sa teší.

„Aj ty máš pocit, že sa usmieva?“ opýtala sa Abby, ktorá vtedy prišla.

„A vieš, čo to znamená?“

„Čo?“

„Že cíti tvoju blízkosť, tvoju lásku a má opäť pre čo žiť.“

„Takže mu dodávam silu?“

„Áno, ale musíš v tom pokračovať, lebo nebude mať dôvod ostať tu.“

„To sa už nestane.“ Povedala s úsmevom a objala Abby.

„Môžem sa ti s niečím priznať?“

„Abbs, veď vieš, že ty môžeš povedať čokoľvek.“

„Bola som do neho zamilovaná.“

„A čo sa stalo?“

„Prišiel Timi.“

„Áno, on je, ale úplne iný ako Tony.“

„Práve preto som sa do neho zaľúbila.“

„Nechápem.“

„Ani ja som sa vtedy nepochopila.“ povedala a zasmiala sa.

„Dúfam, že budete spolu šťastní.“

„Tak v to dúfam aj ja. A môžem sa opýtať, čo si robila na prechádzke?“

„Stretla som anjela strážneho a povedal mi, že sa nemusím báť.“

„Ja už som ich stretla veľa.“

V inej izbe sa matka dívala na svoju dcéru a tá sa pomaly prebúdzala.

„Izzy, zlatko, ako sa cítiš?“

„Mami, som v poriadku, len trochu unavená, a čo Tony?“

„Je v poriadku, taktiež sa musí zotaviť.“

„Chcem ísť za ním.“

„Ešte za ním nemôžeš, ani ostatní nemôžu, pozerajú sa len cez sklo.“

„Tak sa chcem ísť na neho pozrieť, prosím.“

„Nie, doktor povedal, že ešte nemôžeš.“

„No tak dobre, môžeš prosím odísť? Potrebujem sa vyspať.“

„Idem sa najesť. Dobrú noc.“

„Dobrú.“

Andy odišla z izby a Izzy sa prešuchla na vozík. Opatrne vyšla z izby, a keď videla, že pred jej izbou nikto nie je, opatrne prešla na inú chodbu. Tam sa práve vrátil Dacky a zavolal Gibbsa do výťahu. A ostatní sa išli najesť. Vošla do vnútra a pri okne uvidela Abby a Saru.

„Ahojte! Keby čosi, tak tu nie som. Jasne?“

„Jasné.“ Prikývli a usmiali sa na ňu. Izzy sa opatrne doviezla až k sklu.

„Ako mu je?“

„No to nevieme presne, ale usmieva sa a tebe je ako?“ spýtala sa Sara.

„Keď ho vidím, je mi úžasne. Ako viete, že sa usmieva?“

„Cítim to.“ povedala Sara a usmiala sa na ňu.

„Ja skôr cítim, že sa niečo stalo a nikto mi to nechce povedať.“

„Izzy, Tony na chvíľu zomrel.“ Povedala Abby.

„Čo?“

„Mal veľkú stratu krvi, ale teraz je v poriadku.“

„A čo trvalé následky?“ opýtala sa v tej istej chvíli ako Gibbs Dackyho vo výťahu.

„Nič nezaručujem, ale podľa doktora sú minimálne, Izzynine pľúca boli takmer nepoškodené, takže výsledok bude nad očakávania.“

„A to čo znamená?“

„Že sa možno opäť stane agentom.“

„A tá zástava?“

„Tá sa nemôže prejaviť v jeho pľúcach, ale v mozgu. No to je však tiež málo pravdepodobné, lebo to bolo len na chvíľu.“

„Ach Dacky, Tony bude opäť mojím agentom a budem na neho dávať pozor ako na oko v hlave, lebo bude aj môj zať.“ Povedal a od radosti Dackyho objal.

 Potom vyšli z výťahu a išiel za Tonym.

„Izzy? Nemala by si ležať v posteli?“

„Agent Gibbs? No viete, ja som sa chcela ísť pozrieť na Tonyho, ale kým príde mama budem naspäť.“

„Mám pre vás výbornú správu, Tonymu nehrozia skoro žiadne trvalé následky a môže opäť nastúpiť do služby ako agent.“

„Tati, mám ťa moc rada.“ Povedala Sara a objala ho.

„Ja idem, lebo ma mamina načapá, ahojte a dovidenia.“

Na tretí deň sa už Izzy chystala domov, keď do jej izby vstúpil doktor.

„Slečna Quinová, už od nás odchádzate?“

„Už som v poriadku, nebojte sa.“

„Ja sa nebojím, len sa Vás chcem opýtať, či sa nechcete porozprávať s bratom, lebo už ho môžem zobudiť.“

„Bola by som veľmi šťastná,“ povedala, veci nechala tak ako sú a išla za doktorom.

Prišla do Tonyho izby a sadla si na stoličku. Doktor mu niečo pomaly pichol do ruky. Tonymu sa pomaly otvorili oči.

„Bella?“

„Tony,“ povedala a opatrne ho objala.

„Čo tu robíš?“

„Ja som ti zachránila život.“

„Ako?“

„No mal si recidívu Y-pestis a potreboval si transplantovať pľúca.“

„Ale ako? Čo sa stalo?“

„Ja viem len toľko, že mi zavolala Ziva a povedala, že si v nemocnici, a potrebuješ moju pomoc. Tak som sem prišla oni mi povedali, že potrebuješ transplantáciu. Tak som sa dala vyšetriť a na druhý deň mi prišli výsledky, že som vhodnou darkyňou, tak som išla do nemocnice a prebehla operácia a teraz ma pustili domov.“

„Ďakujem,“ povedal a objal ju, „ a odpustíš mi niekedy to, že som bol sebec?“

„Neboj sa, na to som už aj zabudla, ale je tu niekto, kto by sa ti chcel ospravedlniť, len práve teraz sa išla vyspať, lebo tu bola nonstop už štyri dni a potrebovala sa vyspať.“

„Kto?“

„Sara.“

„Ona tu bola?“

„Ach Tony, prečo si taký nechápavý a nedomýšľavý? A to som myslela, že pod Gibbsovým velením sa trochu spamätáš.“

„Takže?“

„Jasné, že tu bola. Veď ťa miluje viac ako čokoľvek na svete.“

„Ale ona ma opustila.“

„Nepoznáš to porekadlo, že spoznáš, čo je dobré až, keď to stratíš?“

„Takže ma miluje? Ona ma miluje.“ tešil sa Tony.

„A Gibbs ťa už pokladá za zaťa.“

„Tak toto si si vymyslela.“

„Nie, vážne.“

„Izzy, čo bude teraz s nami?“

„No tak nad tým som mala čas rozmýšľať, kým som tu ležala a prišla som na to, že si ma môžeš zobrať na starosť a budeme žiť spolu z rodičovských peňazí, ale nemôžeš z nich toľko brať, len toľko čo potrebuješ.“

„A ty nechceš ostať s tvojimi adoptívnymi rodičmi?“

„Sú milí, ale ty si moja pravá rodina a teraz po ničom inom netúžim.“

„Ale ja nebývam skoro doma som tam len, keď nám Gibbs dá voľno.“

„Lenže Gibbs sa zmenil a okrem toho teraz ťa skoro stratil a uvedomil si, že zdravie jeho agentov je dôležitejšie ako vyriešenie prípadu.“

„No tak to tam ešte musíš chvíľu vydržať, kým sa zotavím, lebo asi by si sa nechcela starať o bezvládneho brata, ktorý stále niečo potrebuje.“

„Nie, hneď zajtra prinesiem papiere na adopciu, a keď ťa pustia, ja budem opäť Dinozzová.“

„Určite to chceš?“

„Áno.“ Povedala rozhodne.

„Izzy, poď už!“ kričala Andy.

„Dobrý deň!“ pozdravil Tony.

„Dobrý, ako sa cítite?“

„Dobre, ďakujem. Izzy, potrebujem sa porozprávať s tvojou mamou, veď vieš o čom.“

„No dobre, tak sa drž, zajtra prídem,“ povedala a dala mu pusu.

„Ahoj!“ Izzy odišla.

„Izzy, sa chce stať opäť Dinozzovou a chce bývať so mnou. Viem, že je to pre Vás veľmi ťažké, ale ona to chce.“

„Takže ona chce, aby som sa jej vzdala?“

„Asi áno, ale stále Vás bude navštevovať, a tak.“

„A ty si schopný ju ochrániť a postarať sa o ňu?“

„Veď ona je už dospelá a postará sa o seba sama.“

„No tak to nie, ona je v tom najhoršom veku, v dospievaní. Teraz potrebuje dozor a poriadny dohľad, aby neprišla do nejakej zlej party a nezačala piť, fajčiť a drogovať. A hlavne potrebuje vzdelanie, aby sa stala tým čím chce byť. Dokážeš zabezpečiť, aby sa jej nič nestalo, a aby z nej vyrástla krásna, múdra a šikovná žena?“

„To zase pozor! Možno máte o mne zlú predstavu, ale to sa Vám ani nedivím po tom, čo som ju opustil. Ja som už dospel. Mám 35 a viem, čo od života chcem, a čo očakávam. Takže si myslím, že dokážem zvládnuť aj dospievajúceho človeka.“

„Prepáčte mi, tak som to nemyslela, ja naozaj Vás nepoznám a Izzy beriem ako svoju. Nikdy by som ju nezverila niekomu, koho nepoznám, ale ona je Vaša rodina, a tak vy viete, čo je pre ňu najlepšie.“ Povedala a mala slzy na krajíčku.

„Vy to viete lepšie, žijete s ňou už polovicu jej života a viete, čo má rada, čo ju hnevá, čo je jej obľúbené jedlo a tie bežné podrobnosti, o ktoré som ja prišiel a nepostihol ich. Ale ak si Dinozzovci niečo zaumienia, tak to aj dostanú a využijú pre to všetky možné prostriedky.“

„No dobre a čo teraz?“

„Povedala, že zajtra prinesie papiere na podpis, a kým budem doma, že bude Dinozzová.“

„No tak dobre, ja s tým súhlasím, ale teraz už musíme ísť domov, dovidenia.“

„Dovidenia,“ povedal a Andy odišla.

O hodinu prišla Sara.

„Tony, ako ti je?“

„Žijem a to je dôležité,“ povedal odmerane.

„Prečo si na mňa taký zlý?“

„A prečo by som mal byť k tebe dobrý?“

„Lebo ja ťa milujem.“

„Áno? A na koľko tento krát?“

„Čo?“

„Nie som náhodou iba tvoja náhrada za tých, čo ťa opustili? Alebo tých, čo už si nechcela?“

„Nie, Tony, ty ma nechápeš, ja ťa milujem a budem ťa milovať až do smrti.“

„A si ochotná mi to dokázať?“

„Urobím pre to všetko.“

„Tak mi niekde nájdi moje sako.“ Sara sa pozrela do skrine v izbe a našla tam sako. Vytiahla ho a podala ho Tonymu. Tony natiahol ruku do vnútorného vrecka a vytiahol z neho krabičku.

„Prepáč, ale kľačať ešte nemôžem, vezmeš si ma?“

„Tony,...ja...“

„Takže nie.“ Povedal a zavrel krabičku, vložil ju naspäť do saka a to položil na vedľajšiu stoličku. Sara sa rozplakala a odišla od neho.

Abby sedela v čakárni, a keď videla, že odtiaľ bežala ako namydlený blesk, a tak ju nechcela zastavovať.

„Ahoj Tony, som tak rada, že si živý a zdraví, teda v rámci možností.“

„Ďakujem Abbs.“

„Nevieš, čo sa stalo Sare?“

„Abby, ja ju milujem, ale ona to tak necíti, možno to hovorí, ale nie je si istá na 100%.“

„Ale prečo si to myslíš?“

„Požiadal som ju o ruku a ona zaváhala.“

„Zaváhala? A ako to presne bolo?“

„No prišla a povedala, že je ochotná urobiť všetko, aby mi dokázala, že už bude milovať iba mňa a tak som ju požiadal o ruku.“

„Ty si sa zbláznil? A myslíš, že si urobil dobre?“

„No ja neviem, to ma prvé napadlo.“

„Ona je žena a na ženy sa musí ísť opatrne.“

„Ale ona je tá, ktorá mi má niečo dokazovať, ja som ju nechal tomu jej, ona zase doliezla a povedala, že ma miluje. Nechcem byť už len náhrada.“

„Keď myslíš, ja už pôjdem, tak ahoj!“

„Čau!“ povedal a zaspal. Zobudil sa po náročnej operácii a oni ho už zaplavujú informáciami. Jedna ho potešila, iná nie.

Večer za ním prišla sestrička a robila mu bežnú kontrolu, keď si zrazu všimla, že má tvrdé brucho a teplota sa mu rýchlo a nebezpečne zdvihla. Okamžite zavolala doktora.

„Vyzerá to na vnútorné krvácanie, rýchlo na sálu. A zavolajte jeho rodine.“ Povedal doktor.

„Dobrý večer, pri telefóne Isabella Quinová?“

„Áno, to som ja, kto volá?“

„Tu sestrička, z nemocnice svätého Philipa. Váš brat, pán Dinozzo, ukázalo sa u neho vnútorné krvácanie.“

„Prosím? Hneď som tam.“ Povedala a opatrne sa postavila. Síce už bola doma, no stále ju to ešte bolelo.

„Mami!“ zakričala do tichého domu.

„Čo je Izzy?“

„Volali z nemocnice, Tony má komplikácie, musím tam ísť.“

„Dobre, ale opatrne sa obleč, ja ťa počkám dolu.“

Za chvíľu boli v nemocnici. Ale neboli tam ostatný, a tak Izzy zavolala Sare.

„Sara?“

„Prosím.“

„Tu je Izzy. Ide o Tonyho, má komplikácie.“

„Netrápi ma to.“

„Aha, už viem, prečo sa Tonymu pohoršilo.“

„Ako to vieš?“

„Lebo láska dodáva človeku schopnosť žiť.“ Zrazu len započula pípanie.

Zľakla sa a zavolala Zive.

„Ahoj Ziva! Tu je Izzy.“

„Ahoj! Čo je?“

„Tony má komplikácie.“

„A aké?“

„To ešte presne neviem, neprídeš?“

„Hneď som tam, zavolám aj ostatných.“

„Dobre, pokúsim sa zistiť, čo sa deje, ahoj!“

„Ahoj!“

Sara vybehla z domu. Život niekoho závisel na jej pocitoch, no ona si nebola istá. Vedela, že ak Tonyho miluje, tak prežije a budú spolu šťastní, ale bála sa aj toho, že to nie je úprimné a len si to namýšľa a nechcela, aby kvôli nej zase trpel. Sadla si na vyrúbaný kmeň stromu a plakala.

„Nie ste si 100% istá, že?“ opýtal sa ten pán, ktorý jej predtým pomohol v lese.

„Nechajte ma! Ja ho milujem, no nedokážem sa tak rýchlo rozhodnúť.“

„Čo sa stalo?“

„On ma požiadal o ruku, aby sa uistil, že s ním budem do konca života, no ja som nad tým začala rozmýšľať a jemu sa to nezdalo, tak to zrušil a teraz zomiera. A za všetko môžem ja. Neviem, či ho milujem, ako to mám zistiť?“

„Musíš sa opýtať svojho srdca.“

„Lenže čo keď aj ono len predstiera?“

„Srdce? Nikdy si nepočula, že srdce je viac ako rozum? A že jedine podľa neho sa dá rozpoznať, čo má človek za lubom?“

„Áno, som agentka, a tak to dokážem zistiť z rozhovoru. Dokážem zistiť, či hovorí pravdu alebo klame. Dokonca aj čo ho k tomu činu viedlo, no na seba to neviem použiť.“

„Tak si polož otázku, čo by si robila bez neho.“

„Bez neho?“ Sara rozmýšľala, „bez neho nemôžem existovať.“

„A práve teraz si si odpovedala na otázku, či ho miluješ.“

„Ďakujem Vám, ja teraz ho musím ísť zachrániť,“ povedala a bežala do nemocnice, čo najrýchlejšou cestou. Neuvedomovala si, že je bosá, ani to, že je len v pyžame. Presne vedela, čo má v tej chvíli urobiť a chcela to urobiť, čo najrýchlejšie.

„Dobrý večer, vy ste sestra pána Dinozza, že áno?“ spýtala sa sestrička.

„Áno, čo s ním je?“

„Má silné vnútorné krvácanie a nevieme zistiť pôvod. Ak to rýchlo nezistíme, tak to dlho nevydrží.“ Izzy sa rozplakala.

„Izzy, ukľudni sa, to bude dobré,“ snažila sa ju Andy upokojiť.

„Teraz to záleží jedine na Sare.“

„Čo?“

„Tomu by si nepochopila.“

Z výťahu zrazu vybehla úplne zablatená Sara.

„Sestrička, potrebujem vidieť Tonyho.“

„Teraz nemôžete, má silné krvácanie a hrozí, že vykrváca.“

„Pustite ju tam, ona mu pomôže,“ ozvala sa Izzy.

„Ale iba za dverami.“

„Ďakujem.“

Sara sa postavila za dvere a pozerala na Tonyho. Po tvári sa jej kotúľali veľké horké slzy.

„Izzy, čo sa deje?“ prišli Abby, Ziva a Gibbs.

„Tony má silné vnútorné krvácanie.“

„To kvôli včerajšku,“ povedala Abby.

„Čo sa stalo včera?“ opýtal sa Gibbs.

„Tony si nebol istý, či ho Sara miluje a požiadal ju o ruku, no ona zaváhala, a tak si Tony myslí, že ho nemiluje.“

„A to kvôli tomu?“

„Gibbs, ty takéto veci nikdy nepochopíš,“ usmiala sa Abby.

„Ale už prišla Sara,“ povedala Izzy.

„Sara je tu? To som si mohol myslieť,“ skonštatoval Gibbs.

„A? Mala bojovú náladu?“ spýtala sa Abby.

„Jasné, teraz stojí pred operačnou sálou.“

„Idem za ňou,“ povedala Ziva.

„Sara, si v poriadku?“

„Môžem za to ja?“

„Nemôžeš, niekedy sa proste citové problémy prejavia na tých zdravotných.“

„Dúfam, že mu pomôže moja prítomnosť.“

„To isto a taktiež mu pomôže, keď sa budeš usmievať.“

„Tak to teraz nedokážem.“

„Skús si predstaviť, čo budete robiť potom keď vyzdravie, čo budete spolu prežívať, kam všade pôjdete a aké krásne deti budete spolu mať.“

„Deti?“ povedala a zasmiala sa.

„No vidíš, že to ide. A ty nechceš mať deti?“

„Chcem, a chcem ich mať s Tonym. Tým som si istá.“

„Teraz poďme, nechajme lekárov pracovať, oni sa už o Tonyho postarajú.“

„Dobre.“

O 21 minút sa dvere, ktoré pre každého z prítomných niečo znamenali, otvorili a z nich vyšiel doktor.

„Pán Dinozzo, bude opäť v poriadku. Neviem, čo sa stalo, ale odrazu sa jeho stav začal zjavne zlepšovať.“

„To sú tie ženské tajomstvá,“ povedala Ziva a usmiala sa na Saru.

„No dobre, zase bude pár dní mimo, ale postupne by sa mal jeho stav zlepšovať.“

„Ďakujeme,“ poďakovali všetci.

Za 5 dní.

„Ahoj Tony!“ pozdravila Izzy, keď vstúpila do jeho izby.

„Ahoj, čo to nesieš v tej obálke?“

„Papiere na adopciu. Podpíšeš ich?“

„Si si 100% istá?“

„1000%.“

„Tak dobre,“ povedal a podpísal všetko, čo mu Izzy podstrčila.

„Ďakujem. A Sara tu ešte nebola?“

„Nie.“

„Ona sa bojí.“

„Bojí?“

„Aj ja by som sa bála, keby si ma odvrhol.“

„To ona si to vtedy pokazila.“

„Ale iba vďaka nej si prežil to krvácanie.“

„Viem, a preto by som sa jej chcel ospravedlniť a požiadať ju ešte raz. Ale teraz jej dám dosť času na premyslenie.“

 „Isto sa poteší.“

„Ale ako ju mám zavolať?“

„Ja jej zavolám, čo jej mám povedať?“

„Že sa jej chcem ospravedlniť, o tom druhom jej nehovor.“

„Dobre,“ vytiahla telefón a zavolala jej.

„Gibbsová, prosím.“

„Ahoj Sara!“

„Izzy, o čo ide?“

„Tony by sa ti chcel ospravedlniť.“

„Hneď prídem.“

„O chvíľu ju tu máš. Ja idem, aby ste mali súkromie.“

„A kedy by si mala byť Dinozzová?“

„Povedali, že tak za týždeň.“

„Veľmi sa teším, tak ahoj!“

„Ahoj!“ pozdravila a odišla.

„Ahoj!“ povedala opatrne Sara, keď vstúpila do jeho izby.

„Ahoj Sara, chcem sa ti ospravedlniť, že som bol strašný blbec a naliehal som na teba, no nemal som istotu, že so mnou vydržíš.“

„Odpúšťam ti, ale aj ja som ti ublížila. Teraz ti dokážem, že nie si len chvíľková záležitosť,“ povedala a vytiahla telefón.

„Ahoj Nick, už ťa nemilujem, tak si rozprávaj tie sladké rečičky niekomu inému. Zbohom,“ a zložila telefón.

„Teraz ti vernosť ukážem ja,“ povedal Tony, vytiahol zo saka tú istú krabičku a opýtal sa znova: „Vezmeš si ma?“

„Po inom ani netúžim.“ Tony jej nastokol prsteň a potom sa pobozkali.

O týždeň sa stala Izzy Dinozzovou a o dva týždne na to pustili domov Tonyho. Neprešli ani  tri mesiace a bola svadba.

„Izzy, čo ti to toľko trvá?“ kričal na ňu Tony od schodov.

„Prepáč, neviem nájsť kabelku.“

„Prečo sme sa len nerozdelili radšej podľa pohlavia.“

„Už som tu, môžeme ísť,“ povedala a zišla po schodoch v krásnych zelených šatách.

„Vieš, že je z teba krásna družička?“

„Len neviem, či by družičky nemali byť biele, ale keď ja tak strašne milujem zelenú.“

„Sara to pochopí, ona sama sa nevydáva v bielych, ale bodkovaných, lebo že vraj je to najnovšia móda a ona to tak chce.“

Prišli pred Gibbsov dom a Tony zazvonil. Nie že by išli pre Saru, ale ešte musel Tony niečo urobiť.

„Ahoj Dinozzo.“

„Leroy Jetrho Gibbs, žiadam ťa o ruku tvojej dcéry.“

„Ale ja som zabudol, čo mam teraz povedať.“

„Súhlasím s tým, ale dobre sa o ňu postaraj,“ našepkala Izzy.

„Takže súhlasím, ale dobre sa o ňu postaraj.“

„No dobre poďme teraz,“ povedal Gibbs a všetci sa priviezli do kostola.

V kostole bolo veľa ľudí z oboch rodín a veľa priateľov. Dokonca Tony pozval aj Andy s jej mužom Johnym. Gibbs si sadol medzi ostatných, Izzy zostala vonku a čakala na nevestu a Tony sa postavil dopredu.

Zrazu sa zo zákruty vyrútilo krásne Porsche s bielymi stužkami. Z neho vystúpila Sara v bielych šatách s modrými bodkami a za ňou Abby samozrejme v čiernych šatách, a Ziva v červených. Najskôr do kostola vstúpila Ziva, potom Abby, za ňou Izzy a na koniec Sara.

„Si krásna nevesta,“ povedal Tony.

„A ty krásny ženích.“

Obrad sa začal. Na začiatku kňaz prehovoril:

„Zišli sme sa tu dnes, aby sme spojili dva životy v jeden, a aby sme ich sprevádzali v prvých krokoch ich života. Láska. To je niečo ako neviditeľné nezničiteľné puto, ktoré je však silnejšie ako všetky viditeľné putá. Manželstvo je prísaha pred bohom. Prísaha o večnej vernosti a láske. Človek si musí dobre zvážiť, či takýto krok podstúpi, lebo keď sa to nepodarí, tak je cesta naspäť ťažká. Preto sa teraz pýtam, je tu niekto, kto má námietky proti tomuto zväzku?“ kňaz chvíľu počkal a pokračoval ďalej,

„Anthony Dinozzo, berieš si tu prítomnú Saru Gibbsovú za svoju zákonitú manželku a budeš ju milovať a ctiť v dobrom aj v zlom, v chorobe či zdraví, až kým vás smrť nerozdelí?“

„Áno, beriem.“

„Sara Gibbsová, berieš si tu prítomného Anthonyho Dinozza za svojho zákonitého manžela a budeš ho milovať a ctiť v dobrom aj v zlom, v chorobe či zdraví, až kým vás smrť nerozdelí?“ Sara sa na chvíľu odmlčala. Pozrela na Tonyho, ktorému to došlo a začal sa smiať.

„Áno, beriem,“ povedala a nenápadne kopla Tonyho.

„Teraz vás vyhlasujem za manžela a manželku. Na znak vernosti sa pobozkajte.“

Nasledoval dlhý a romantický bozk.

Potom vyšli všetci z kostola a tam začali všetci gratulovať.

„Tony, chcem ti popriať, len to dobré, aby ťa žena poslúchala a nejaké tie vnúčatá, aby som sa mohol s nimi pohrať,“ poprial mu Gibbs a potom prešiel k Sare:

„Sara, od kedy si moja dcéra môj život nabral spád. Prajem ti veľa trpezlivosti s tvojím mužom a chcel by som vnúčence, ok?“

„Jasné oci.“

K Tonymu prišla Izzy:

„Tony, táto žena, ťa miluje a tak ju nenechaj odísť, mám ťa veľmi rada a kúpime si nejaký pekný domček.“

„Mám ťa moc rád sestrička,“ povedal a objal ju.

„Sara, nepoznám ťa ešte moc dlho no viem, že budeš pre Tonyho dobrá žena.“

„Ďakujem Izzy.“

„Tak, Tony, sme kolegovia už tri roky a tak som sa naučil, že máš svoje muchy,“ povedal McGee.

„Holub, ty si a navždy budeš zelenáč,“ povedal a objal ho. McGee znovu vedel, že je to opäť Tony.

Takto prešli všetci známy a priatelia.

„Gratulujem Vám, máte skvelú ženu,“ povedal mu ten muž, čo pomohol Sare v lese a aj neskôr.

„Kto ste?“

„Tony, to je môj anjel strážny,“ predstavila ho Sara.

„Anjel?“ opýtali sa obaja naraz.

„Už dvakrát ti zachránil život a mne pomohol zistiť, čo v živote chcem.“

„Tak Vám veľmi ďakujem,“ poďakoval Tony.

„Nemáte zač, ale volám sa Kenny Yost.“

„Yost?“

„Áno, čo sa Vám na tom nezdá?“

„Váš dedko alebo pradedko nebol náhodou v armáde?“

„No dedko nie, ale pradedo sa mi zdá, že áno. Prečo?“

„Ja, poznal som ho.“

„Áno?“

„Raz k nám prišiel kvôli prípadu, ale viac o tom Vám povie Gibbs, môj šéf.“

„To sa s nim pôjdem porozprávať.“

„Tak dobre. Ďakujem za všetko.“

„Sara, prejem ti veľa šťastia a hlavne už žiadne pochybnosti.“

„Jasné, máš moje slovo,“ povedala a pokračovala v prijímaní gratulácií.

Keď sa všetci vystriedali, Sara išla hádzať kyticu.

„Tak na tri, raz, dva a tri,“ a hodila kyticu. Chytila ju Abby a pozrela sa smerom na McGeeho. Ten len prevrátil oči.

„Sme na rade,“ povedala mu Abby.

„Ty si myslíš, že to je to pravé?“

„McGee, nebuď bojko.“

Potom sa išlo na párty a o pol noci sa museli rozlúčiť.

„Tak sa majte dobre a neprežeňte to!“ poprial im veľa šťastia na svadobnej ceste Gibbs.

„Ďakujeme tati.“

„Neboj sa, Gibbs.“

„Užite si to tam, ja to zatiaľ bez vás nejako vydržím.“

„Samozrejme, Izzy.“

„A poslúchaj Zivu, sestrička.“

„Neboj, veď ona ma bude musieť poslúchať, dobre si to užite,“ popriala im Ziva.

„Ďakujeme,“ poďakovali obaja.

„Sara, ďakujem ti za tú kyticu, aspoň sa už Timi konečne rozhýbe.“

„Nemáš zač, Abby.“

„Počul som to!“ zakričal McGee.

„Tak vám všetkým ďakujeme a nezabudnite na nás,“ povedala Sara a nasadla do auta.

„A možno vám aj niečo prinesieme,“ povedal Tony a tiež nasadol do auta. Ešte im zatrúbili a už sa viezli do neznáma na aute s nápisom „JUST MARRIED“